Na prelome rokov si väčšina z nás dáva predsavzatia, začína s rôznymi výzvami či detoxom a verí v nový začiatok. No popri nadšení niekde v pozadí číha aj únava, frustrácia či strach, že to zasa nezvládneme, čo sa napokon u mnohých naplní. Ak medzi nich dlhodobo patríš, prestáva ťa to baviť a chceš konečne uspieť, čítaj ďalej.

O tom, ako si udržať motiváciu bez stresu a zvýšiť svoje šance na splnenie predsavzatí, ale aj o dôležitosti oceňovania malých úspechov a vplyve nervovej sústavy na dosahovanie cieľov, sme sa rozprávali so psychologičkou, lektorkou a autorkou programu Nervové fitko Lenkou Madudovou.

Motivácia nie je bič, ale pozvanie k zmene

Doba je rýchla a orientovaná na výkon. Kto toho stíha viac, je pomyselne úspešnejší. Ale je to naozaj tak? Prečo 1. januára plánujeme nový život a pár týždňov na to googlime, prečo sme stále unavení a čo s nami nie je v poriadku? Prečo stále častejšie čítame, že známi ľudia boli počas svojich najúspešnejších období zároveň najviac vyčerpaní, frustrovaní a deprimovaní? Teoreticky je odpoveď jednoduchá.

„Veľmi často si zamieňame motiváciu s tlakom,“ vysvetľuje psychologička Lenka Madudová. „Motivácia by mala byť pozvaním k zmene, nie bičom. Ak ideme do zmeny s postojom ‚musím, inak zlyhám‘, náš nervový systém to vyhodnotí ako ohrozenie a paradoxne sa začne brániť.“

Podľa Lenky vzniká motivácia bez tlaku vtedy, keď si dovolíme byť realistickí.
„Nemá ísť o radikálny reštart života, ale o sériu malých experimentov. Keď niečo nevyjde, nie je to zlyhanie, ale spätná väzba. Pomáha zmeniť vnútorný dialóg z ‚musím‘ na ‚skúsim‘. Zmena potom nie je trestom, ale procesom učenia sa,“ vysvetľuje psychologička a na základe vlastnej skúsenosti dopĺňa, že zmena nie je skúška, ktorú buď zvládneme, alebo prepadneme. Vyžaduje si iný prístup.

„Keď sa niečo nedarí, neznamená to, že som slabá, ale že môj nervový systém potrebuje inú mieru, tempo alebo podporu.“

Prečo predsavzatia často nefungujú?

Aj keď úprimne chceme niečo zmeniť, niekedy to jednoducho nejde. „Veľa ľudí chce v januári behať, meditovať, variť si zdravé jedlá, no pritom už teraz fungujú na hrane energie,“ hovorí odborníčka na reguláciu stresu.

„Nervový systém však nefunguje na základe chcenia, ale bezpečia. Ak sme dlhodobo unavení, preťažení či vystresovaní, nervová sústava je nastavená na prežitie. Vtedy ide energia do základných funkcií, nie do budovania nových návykov,“ vysvetľuje Lenka a dodáva, ako mozog vníma zavádzanie čohokoľvek nového do nášho života.

„Každá nová vec je pre nervový systém potenciálnym stresom. Preto sa stáva, že prvé dni idú skvelo a potom príde únava, odpor, prokrastinácia. Nie je to lenivosť. Je to signál, že nervový systém ide nad svoje možnosti.“

Zmena začína v nervovej sústave

Ak chceme v živote vykonať väčšie zmeny, mali by sme sa cítiť dobre. Nie nadarmo sa hovorí, že zdravie je najdôležitejšie. Treba si však uvedomiť, že k zdraviu sa nedostaneme len vďaka vyváženej strave, pohybu či disciplíne. Veľký vplyv má aj náš nervový systém. Regulovaná nervová sústava je podľa Lenky základom všetkého – energie, imunity, trávenia, spánku aj schopnosti robiť zmeny.

„Ak je nervový systém v rovnováhe, telo má kapacitu regenerovať, adaptovať sa a učiť sa nové veci. Keď je však dlhodobo v napätí, telo ide ‚na rezervu‘. Vtedy chýba energia, objavujú sa výkyvy nálad, problémy so spánkom a zmena návykov je extrémne náročná.“

Ako to podľa Lenky vyzerá v praxi? „Ak sa ráno zobudíte unavení, s napätím v tele a bez energie, je extrémne ťažké dodržať plán ísť po práci cvičiť alebo si navariť zdravé jedlo. Ešte predtým, ako začneme riešiť disciplínu a výkon, potrebujeme sa pozrieť na to, v akom stave je náš nervový systém. Zmena sa totiž oveľa ľahšie udrží, keď vychádza z pocitu stability, nie z tlaku.“

Znamená to, že ak sa naučíme pracovať s nervovou sústavou a pochopíme fyziológiu nášho tela, k zmenám dôjde prirodzenejšie. Nie preto, že máme zrazu lepšiu disciplínu, ale preto, že máme viac vnútornej stability.

Vieš, prečo je nervová sústava kľúčová pri zmene návykov?

Nervová sústava riadi všetky automatické reakcie – od stresovej odpovede cez spánok, trávenie až po schopnosť učiť sa nové správanie. Funguje na základe tzv. implicitnej pamäte, teda skúseností uložených v tele. Ak je preťažená stresom, prepína sa do režimu prežitia. Vtedy telo nemá kapacitu na zmenu, hoci si ju vedome prajeme. Až keď sa telo cíti v bezpečí, dokáže si nové správanie osvojiť a udržať ho dlhodobo.

Oslavuj malé kroky, nie dokonalosť

„Veľa ľudí má nastavenie: ‚Buď idem naplno, alebo to nemá zmysel.‘. Napríklad, ak necvičia hodinu, necvičia vôbec,“ hovorí odborníčka a vysvetľuje, prečo s takýmto nastavením nie sme na správnej ceste.

„Mozog sa učí cez opakovanie a pozitívnu spätnú väzbu. Keď si uvedomíme, že sme sa dnes aspoň prešli, že sme si dopriali chvíľu oddychu, vysielame nervovému systému signál bezpečia. Ak si všímame iba to, čo sa nepodarilo, mozog si spája zmenu s frustráciou a zlyhaním a prirodzene sa jej začne vyhýbať. Keď však vedome oceňujeme aj malé kroky, napríklad, že sme niečo nové skúsili, aj keď len na 5 či 10 minút, vytvárame v mozgu spojenie: zmena = bezpečie, nie ohrozenie. Oslavovanie malých úspechov teda mení náš vnútorný dialóg. Z vnútorného kritika sa postupne stáva náš sprievodca, a to má obrovský vplyv na to, či pri zmene vydržíme dlhodobo.“

Tri kroky, ako začať bez stresu

Ak premýšľaš, aké konkrétne kroky môžeš spraviť, aby si zvýšila svoje šance na dosiahnutie cieľov, Lenka má pre teba tri jednoduché tipy:

1. Zjednoduš si cieľ

Menej je viac. Vyber si jeden konkrétny krok, ktorý zvládneš aj v náročný deň – napríklad 10 minút pohybu denne namiesto piatich tréningov týždenne.

2. Vytvor si prostredie a podporu

Zmena sa nedeje vo vákuu. Pomáha rutina, príjemné prostredie a ľudia, ktorí ťa podporia.

3. Upokoj svoj nervový systém

Či už prostredníctvom dychových cvičení, jogy alebo akejkoľvek formy relaxácie. Keď je nervový systém stabilný, zmena prestáva byť bojom a stáva sa prirodzeným procesom. Práve vtedy sa predsavzatia začnú postupne premieňať na životný štýl.

NÁŠ TIP: S reguláciou nervového systému idú ruka v ruke aj hormonálna rovnováha, psychická pohoda, imunita a celková vitalita. Posilniť ich môžeš chutným spôsobom, či už v podobe funkčného nápoja Care Water, alebo tyčinky Care Bar. Stačí si vybrať, či sa zameriaš najmä na podporu vnútornej rovnováhy a nervového systému, mozgu a kognitívnych schopností alebo imunity a celkového zdravia. 

Životné zmeny, dosahovanie cieľov, cesta za lepšou verziou seba samej – to nie je projekt, ktorý treba splniť. Ide o dlhodobý proces, ktorý nás má podporovať. Skús sa preto preorientovať od kvantity ku kvalite a možno práve pustením vymyslených deadlinov a tlaku získaš slobodu, ktorá ťa k cieľu privedie sama.

BIO
Mgr. Lenka Madudová je vyštudovaná psychologička, ktorá sa venuje práci s nervovou sústavou, regulácii stresu a budovaniu psychickej odolnosti prostredníctvom tela. Vo svojej praxi prepája poznatky z neurovedy, práce s telom, somatickou psychológiou a dlhoročné skúsenosti z individuálnych konzultácií, workshopov a firemných školení. Je autorkou online programu Nervové fitko, v ktorom učí ľudí, ako vytvárať pocit bezpečia v tele a postupne meniť svoje reakcie, návyky a prežívanie udržateľným spôsobom. Verí, že skutočná zmena nezačína tlakom na výkon, ale stabilným a zregulovaným nervovým systémom.