Porovnávanie sa s inými je prirodzené a v zdravej miere nám pomáha rásť. Dnes sa však v online svete často stáva pascou, ktorá ničí sebavedomie a psychické zdravie. Do tejto neľahkej no aktuálnej témy sme sa ponorili so psychologičkou Andreou Fejovou, ktorá nám pomohla vysvetliť, prečo sú tínedžeri a mladé ženy na sociálnych sieťach najzraniteľnejší, aké dôsledky má kult dokonalosti a čo môže každý z nás urobiť pre zdravší vzťah k vlastnému telu.

Body image je veľkou témou, ktorá je čoraz viac ovplyvňovaná online svetom. Najmä na sociálnych sieťach vidíme samé dokonalé tváre a telá. Ako to podľa teba mení vnímanie vlastného tela?

Myslím si, že sociálne siete neskresľujú naše vnímanie tela v tom, aké je, ale v tom, aké by malo byť. V minulosti sme sa síce tiež porovnávali, no maximálne s desiatkami ľudí zo školy, z krúžku či zo sídliska – teda s realitou, ktorú sme naozaj videli. Dnes sa denne porovnávame s tisíckami žien a mužov, pričom veľká časť obrazov je retušovaná a prispôsobená nereálnym ideálom. Postupne tak strácame predstavu, čo je ešte prirodzené a dosiahnuteľné. To radikálne mení naše vnímanie vlastného tela – sme k sebe kritickejší, zvyšujú sa nároky na seba a otvárajú sa nekonečné možnosti „byť dokonalý“. V konečnom dôsledku to však často neprináša spokojnosť, ale skôr frustráciu, pochybnosti o vlastnej hodnote, vzrastajúci perfekcionizmus či úzkostlivé správanie.

Porovnávanie sa s inými je pre mnohých ľudí prirodzené. Prečo máme túto tendenciu? Ako to vlastne vzniká?

Porovnávanie sa je prirodzené a vždy tu bolo. Už Maslow a Festinger poukazovali na to, že jednou zo základných ľudských potrieb je túžba po raste a sebarozvoji. Človek prirodzene hodnotí sám seba tým, že sa porovnáva s inými. Na to, aby sme rástli, potrebujeme vedieť, v čom sme lepší a v čom ešte máme priestor na zlepšenie. V ideálnom prípade si stanovíme cieľ, po jeho dosiahnutí sa zastavíme a doprajeme si pocit spokojnosti. V tomto zmysle nám porovnávanie pomáha – prežiť, posúvať sa, mať sa lepšie. Problém nastáva s príchodom online sveta, kde sa tento mechanizmus vymkol spod kontroly. Sociálne siete nás neustále vystavujú tzv. „porovnávaniu nahor“ – teda s ľuďmi, ktorí vyzerajú, žijú, alebo pôsobia dokonalejšie než my. Následne namiesto radosti z vlastných úspechov vidíme niekoho, kto je ešte ďalej. Spúšťa sa tak nekonečný cyklus porovnávania, ktorý je extrémne vyčerpávajúci a časom devastujúci pre psychiku. Preto je dôležité nezabúdať, že aj porovnávanie má mať svoje hranice – inak nás namiesto rastu začne ničiť.

Mnohé fotografie na sociálnych sieťach sú upravené alebo dokonca nereálne. Často sa teda porovnávame s niečím, čo v bežnom svete ani neexistuje. Do akej miery si to uvedomujeme? Odráža sa toto naše ne/uvedomenie na následnom vnímaní toho, ako vyzeráme?

To, do akej miery si uvedomujeme, že fotografie na sociálnych sieťach sú často upravené alebo nereálne, závisí od viacerých faktorov – napríklad od toho, ako vedome porovnávame seba s ostatnými, aký máme postoj k sociálnym sieťam a koho sledujeme. Ak obsah prijímame pasívne a sledujeme prevažne celebrity či influencerov prezentujúcich dokonalé životy, často na seba pozeráme cez nereálny filter a naše očakávania sa nerealisticky zvyšujú. Naopak, ak si uvedomujeme, že ide o upravené zábery a zároveň si dávame pozor, koho sledujeme, dokážeme sa vnímať realistickejšie. Takýto prístup podporuje sebaakceptáciu, znižuje vnútorný tlak a bráni vtiahnutiu do nekonečného snaženia sa o dokonalosť.

Som rada, že dnes vidíme stále viac influencerov, ktorí odhaľujú realitu, neprikrášľujú ani nezjednodušujú svoju cestu, prinášajú „behind the scenes“, či prestávajú používať filtre, a tým prispievajú k zdravšiemu body imagu.

Náš tip: Životné nástrahy (aj tie z online sveta) sa ľahšie zvládajú s pokojnou mysľou. Svoju cestu k rovnováhe môžeš podporiť aj našou Care Water BALANCE, ktorá vďaka obsahu klinicky overených látok bojuje proti stresu, znižuje únavu a podporuje fungovanie nervového systému.

Aké negatívne dôsledky môže mať neustále porovnávanie sa na naše sebavedomie a celkové duševné zdravie?

Naozaj fatálne. V praxi sa stretávam s celou škálou následkov – od únavy a psychosomatických ťažkostí cez silného vnútorného kritika, perfekcionizmus a osamelosť až po úzkostné a panické stavy, depresie či poruchy príjmu potravy. V ojedinelých extrémnych prípadoch môžu viesť až k suicíde. Trúfam si povedať, že keby zakladatelia online sveta vedeli, aký dopad ich objav bude mať na spoločnosť, možno by ho nikdy nespustili.

Zaujímavý názor. Ten dopad je obrovský najmä pri zraniteľnejších jedincoch. V súvislosti so sociálnymi sieťami sa hovorí, že ide najmä o tínedžerov alebo mladé ženy. Je to pravda? Ak áno, v čom spočíva ich zraniteľnosť?

Tínedžeri alebo mladé ženy sú naozaj zraniteľnejšie voči tlaku sociálnych sietí. Teenageri sa nachádzajú v období, keď sa formuje ich identita a ešte nemajú plne vyvinutý vlastný názor. Veľa sa učia tým, čo vidia okolo seba, a ľahko preberajú vzory či normy prezentované online. Mladé ženy sú historicky a kultúrne ovplyvnené presvedčením, že ich hodnota závisí od vzhľadu. Osobne si myslím, že na Slovensku stále počuť pozostatky výchovy typu: „hlavne buď pekná, inak sa nevydáš“, ktoré stavajú body image na piedestál, aj keď zdravé nastavenie sebahodnoty by malo vychádzať z úplne iných hodnôt. Tieto faktory zvyšujú sklon k porovnávaniu sa, tlak na dokonalosť a môžu negatívne ovplyvniť sebavedomie a psychické zdravie po celý budúci život.

Vyhnúť sa tomuto tlaku je dnes náročné, keďže málokto má možnosť úplne sa odstrihnúť od sociálnych sietí. Ako si napriek tomu môžeme vytvoriť zdravší vzťah k vlastnému telu?

Dôležité je voliť si malé, udržateľné zmeny a začínať postupne. Môžeme sa zastaviť a zamyslieť, čo zo sociálnych sietí najviac ubližuje nášmu vzťahu k vlastnému telu. Podľa toho potom robiť konkrétne kroky – napríklad znižovať počet sledovaných účtov, ktoré ponúkajú skreslenú realitu, zamerať sa na tých, ktorí ukazujú svet taký, aký je, alebo na tých, ktorí podporujú naše duševné zdravie a pozitívny body image.

Mnohí moji klienti si tvoria svoj profil ako „archív“ vlastných úspechov a zmien, ku ktorému sa môžu vracať, keď o sebe pochybujú. Okrem toho pomáha tráviť čas v realite, stretávať sa s ľuďmi a rozprávať o týchto témach. Pri nastavovaní cieľov sa učíme realisticky oceňovať svoje dosiahnuté kroky a postupne si uvedomovať, že byť nedokonalý je v poriadku. Je to síce náročné, ale veľmi vďačné – výrazne to zlepšuje kvalitu života.

Veľakrát je užitočné obrátiť sa na odborníka, ktorý cestu zjednoduší a urýchli.

Čo by si odporučila ľuďom, ktorí majú problém prijať sa takí, akí sú? Máš rady aj pre rodičov alebo učiteľov, aby pomohli mladým ľuďom, ktorí pociťujú tlak, ale ešte úplne nechápu závažnosť tejto témy?

Odporúčam o tom hovoriť a nebáť sa s tým niečo robiť. Dnes veľa ľudí so sebaprijatím zápasí, preto je dôležité obrátiť sa na dospelého, učiteľa alebo odborníka. Rodičom a učiteľom odporúčam otvorene sa rozprávať s deťmi, klásť konkrétne otázky a sledovať, ako o téme premýšľajú. Napríklad: „Čo si myslíš o tom, že niektoré fotky sú upravené?“ Preventívne otváranie diskusií a vysvetľovanie možností zvládania tlaku deťom dáva cenný základ – aj keď ho hneď nevyužijú, budú vedieť, kam sa obrátiť, keď sa také situácie objavia.

My už len dodáme, že veľmi pekne ďakujeme za rozhovor plný podnetných myšlienok aj praktických rád. A ak sa o Andreinej práci a živote chceš dozvedieť viac, nezabudni sledovať jej Instagram.

BIO
PhDr. Andrea Fejová je vyštudovaná psychologička, certifikovaná koučka a terapeutka v systematickom výcviku. Svojim klientom pomáha najmä s fungovaním vzťahov či zvládaním rozchodov, ale aj s objavením vnútornej hodnoty a vytvorením života v súlade s vlastnými potrebami. Venuje sa tiež téme osobnostného rastu, sebahodnoty a sebalásky. Popri sedeniach s klientmi balansuje medzi e-mailmi, cvičením, knihami, kávou a občasným súbojom s perfekcionizmom, ktorý si (ako sama priznáva) ešte stále myslí, že vie, čo je pre ňu najlepšie.